Psychiater a mysliteľ Carl Gustav Jung sa narodil pred 150 rokmi

Kesswil/Bratislava 26. júla (TASR) - Pri snahe pochopiť ľudskú psychiku sa neobmedzoval len na medicínske poznatky, ale využíval aj svoje rozsiahle vedomosti z umenia, mytológie, náboženstva a filozofie. Carla Gustav Jung sa intenzívne venoval skúmaniu a interpretácii snov. V sobotu 26. júla uplynie 150 rokov od narodenia švajčiarskeho lekára, psychológa, psychiatra a mysliteľa, ktorý výrazne poznamenal svet modernej psychológie a psychiatrie.

Zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud ho považoval za svojho dediča. Jung patrí medzi zakladateľov analytickej, či hlbinnej psychológie a mal významný podiel aj na určení príčin schizofrénie a jej liečby. Disponoval rozsiahlymi encyklopedickými vedomosťami a okrem nemčiny ovládal, francúzštinu, angličtinu, ale aj latinčinu, či gréčtinu. V súvislosti s ním, sa však nezriedka uvádza, že nebol systematik, čo sa prejavovalo hlavne v tom, že často nedokázal zrozumiteľne sprostredkovať svoje teórie širšej verejnosti. Uvedomoval si to aj sám, keď počas svojho života skonštatoval, že jeho knihy takmer nikto nečíta, a pritom sa úporne snaží, aby mu ľudia porozumeli.

Carl Gustav Jung sa narodil 26. júla 1875 v Kesswile v rodine protestantského pastora, ale vyrastal v Kleinhüningene neďaleko Bazileja. Až do deviatich rokov, pokým do rodiny nepribudla jeho setra, žil ako jedináčik a údajne bol citlivý samotársky chlapec s bujnou fantáziou, dieťa, ktoré žilo vo vlastnom svete. Do seba sa uzatváral aj preto, lebo vzťah jeho rodičov nebol príliš vrúcny. Už ako známy psychiater hovorieval, že u nich doma bola často „nedýchateľná“ atmosféra.

V duchovnej službe okrem jeho otca, pôsobil aj Jungov starý otec z matkinej strany, a preto sa predpokladalo, že sa aj budúci zakladateľ analytickej psychológie vyberie cestou protestantského pastora. Ako mladík však objavil filozofiu a výrazne sa zaujímal aj o medicínske poznatky tej doby. Rozhodol sa preto pre štúdium medicíny s cieľom stať sa psychiatrom. V rokoch 1895 - 1900 študoval na univerzite v Bazileji a magisterský titul získal v roku 1902 na univerzite v Zürichu.

Už v roku 1900 sa stal členom tímu pracovníkov Burghölzhovho ústavu pri zürišskej univerzite, kde pracoval pod vedením Eugena Bleulera, ktorý sa považuje za jedného z priekopníkov venujúcich sa duševným chorobám a tiež za autora pojmu schizofrénia. Jung skúmal sny, preludy a halucinácie pacientov, pričom používal asociačné testy. Výsledkami svojich výskumov zakrátko dosiahol rešpekt vo vtedajších odborných psychiatrických kruhoch a tiež spoluprácu so zakladateľom psychoanalýzy Sigmundom Freudom, ktorý bol nadšený jeho teoretickou prácou - Štúdiou k slovným asociáciám. Ich spolupráca však trvala len päť rokov (1907 - 1912).

Rozišli sa nielen pre povahové rozdiely, ale aj preto, lebo Freud tvrdohlavo trval na tom, že neurózy majú sexuálny pôvod. K ich rozkolu výrazne prispela aj Jungova práca publikovaná v roku 1912 pod názvom Premeny a symboly pohlavného pudu, v ktorej sa výrazne vyhranil voči Freudovým teóriám. V roku 1914 Jung aj rezignoval na funkciu prezidenta Medzinárodnej psychoanalytickej spoločnosti.

Podľa Junga sú dve základné skupiny ľudí - extroverti a introverti. Rozlíšil aj štyri funkcie mysle - myslenie, cítenie, vnímanie a intuícia - z ktorých v každej osobnosti prevažuje jedna, ale aj viaceré z nich. Výsledky výskumov v tejto oblasti publikoval v roku 1921 v knihe Psychologické typy.

Jeho veľkou témou boli aj sny, ktoré sa snažil vedecky študovať. Rozvinul teóriu, že skúsenosti, ktoré ovplyvňujú snívanie pochádzajú z takej oblasti mysle, ktorú nazval kolektívne nevedomie. Túto teóriu spojil aj s ďalšou svojou teóriu archetypov, ktorú považoval zásadnú pre štúdium psychológie náboženstva. Jung sa domnieval, že kresťanské náboženstvo predstavuje súčasť historického procesu nutného pre vývoj vedomia.

V rokoch 1934 - 1941 pôsobil ako profesor psychológie na Federálnej polytechnickej univerzite v Zürichu a v rok 1943 strávil ako profesor psychológie na univerzite v Bazileji. Už v roku 1918 si začala myslieť, že nemecký národ má v Európe zvláštne, či výsadné postavenie, čo využila neskôr aj nacistická propaganda. Junga pre jeho niektoré, zjavne nesprávne pochopené postoje a názory, mylne považovali za sympatizanta antisemitizmu a nacizmu.

O tom, že nebol antisemita a sympatizant nacizmu svedčia nielen jeho priateľstvá s židovskými vedcami, ale aj Jungovo verejné odsúdenie nacistickej ideológie v roku 1941.

Manželkou Junga bola od roku 1903 Emma Rauschenbachová, dcéra bohatého priemyselníka, s ktorou mal päť detí. Legendárny mysliteľ mal však aj niekoľko mimomanželských vzťahov a Freudovi v jedom z listov napísal, že predpokladom dobrého manželstva je výsada byť neverný.

Carl Gustav Jung, ktorého neodmysliteľnou spoločníčkou bola aj fajka, čo dokumentujú mnohé fotografie, zomrel 6. júna 1961 v Küsnachte vo veku 85 rokov.

Jeho dom v Küsnachte, známy ako Bollingenská veža, ktorý začala stavať v roku 1923, slúži ako múzeum Carla Gustava Junga a knižnica. Podľa pomenovania Bollingenská veža vznikla v roku 1945 v Spojených štátoch amerických aj Bollingenská nadácia, ktorá udeľuje cenu za poéziu.